Lymfodrenážna terapia

obr. č. 1. Lymfatický systém

Lymfa sa nazýva miazga alebo životodarná tekutina a je neoddeliteľnou súčasťou imunitného systému. Prúdi celým našim telom tesne v podkoží. Vstrebáva tekutiny a pomáha ich návratu do krvného riečiska. Starať sa o ňu by malo byť súčasťou všeobecnej prevencie ochorení orgánov alebo imunitného systému.

KDE A AKO SA TVORÍ LYMFA

Lymfa sa začína tvoriť v medzibunkových priestoroch orgánov. V tomto štádiu sa nazýva tkaninový mok. Za deň sa v tele vytvorí približne 20 litrov tkaninového moku. Až 80 % moku sa absorbuje do krvi, ale zvyšné 2 litre už nie sú schopné krvné kapiláry prijať. O to sa už postará lymfatický systém tela. Z orgánov sa zostatkový tkaninový mok zbiera do lymfatických vlásočníc, ktoré vedú celým telom až do lymfatických uzlín. Tie sú ľahko hmatateľné napr. v oblasti podpazušia alebo ohanbia. Farba a obsah lymfy závisí od toho, v ktorom orgáne sa vytvorila. Napríklad lymfa vytvorená v hrubom čreve má vysoký obsah tukov a je mierne belavá.

AKO LYMFA KOLUJE V NAŠOM TELE

Lymfa má podobné zloženie ako krvná plazma, no neobsahuje toľko bielkovín (najviac bielkovín obsahuje lymfa vytvorená v pečeni). Počas jedného dňa sa v tele človeka vytvorí 2 až 2,5 litra lymfy a v ľudskom tele koluje vždy najmenej liter. Lymfa sa v tele pohybuje – prúdi. Vďačíme za to pohybu hladkej svaloviny, ktorá sa aktivuje nezávisle od našej vôle. Dôležitejší je však pre jej prúdenie pohyb kostrového svalstva. Preto je aj dôležité, aby ležiaci pacienti mali v rámci možností pohyb a aby kostrové svaly pracovali.

FUNKCIA LYMFY

  • Transport tkaninového moku celým telom do krvi
  • Odplavovanie toxických látok a škodlivín z organizmu
  • Udržiavanie stálosti vnútorného prostredia

OŠETRENIE LYMFATICKÉHO SYSTÉMU

Lymfatické cesty sa dajú čistiť preventívne alebo už počas reálneho poškodenia toku lymfy. Preventívne ošetrenie je významné pre svoj vplyv na čistenie organizmu od odpadových a toxických látok. Vplýva na únavu tým, že zrýchľuje metabolizmus a látkovú výmenu. Menej podstatné sú kozmetické účinky na telo. Fyzioterapeut môže lymfodrenáž robiť manuálnou drenážou lymfy, a to celotelovou zostavou alebo lokálnou zostavou hmatov.

obr. č. 2. Lymfedém

Hromadením lymfy v okrajovej časti dochádza ku vzniku edému (opuchu). Lymfa sa totiž tvorí v tele nadmernej miere a ukladá sa. To môže viesť až k lymfostatickej elefantiáze, čiže výraznému opuchu okrajovej časti najmä dolných končatín, čo pripomína chobot slona. Dôsledkom je deformácia tela a obmedzenie pohyblivosti. Toto ochorenie vyžaduje dodržiavanie viacerých zásad počas liečby. Napríklad hromadenie lymfy sa znásobuje vplyvom tepla, preto by pacienti nemali absolvovať domáce kúpanie v teplej vode, teplé procedúry v kúpeľoch alebo saunovanie a ďalšie. Lymfodrenáž aplikuje fyzioterapeut podľa štádia liečby

Liečba sa delí na:

  • preventívne ošetrenie
  • štádium intenzívnej liečby
  • stabilizačné štádium
  • paliatívna liečba

Akútne štádium liečby lymfedému

Pacient najprv precvičuje lymfodrenážnu gymnastiku. Počas celej doby cvičenia má na postihnutej končatine bandáž.

Ďalšou procedúrou je manuálne ošetrenie lymfy. Fyzioterapeut zloží pacientovi bandáž a vykonáva jemnú lymfodrenáž. V tomto prípade je veľmi dôležité dobre poznať anatómiu lymfatického systému, spôsob vykonania lymfodrenáže a správny smer hmatov).

Lymfa sa ošetruje jemne, pretože sa nachádza priamo v podkoží. Pri intenzívnejšom tlaku by fyzioterapeut nepôsobil na lymfu, ale na sval. Pri tomto ošetrení nesmie dôjsť k prekrveniu a sčervenaniu kože. Manuálne ošetrenie začína zásadne v krčnej oblasti a až potom sa ošetruje postihnutá oblasť.

Prístrojová lymfodrenáž

V praxi sa po týchto dvoch procedúrach zvykne aplikovať aj prístrojová lymfodrenáž. Po zložení bandáže sa pacientovi navlečú špeciálne návleky. Tie sa napúšťajú vzduchom a jemne presúvajú lymfu správnym smerom.

Využíva sa pri tom cielený tlak v konkrétnych častiach manžety. Smer tlaku sa posúva od okrajovej časti tela ku koreňovému kĺbu, napríklad od prstov ruky k plecovému kĺbu.

Na konci terapie je potrebné urobiť kompresívne bandážovanie. Cieľom je udržať získaný tvar končatiny, zvýšiť tkaninový tlak, zúžiť dilatované cievy, aktivizovať svalovú pumpu a zabrániť progresíi lymfedému.

Sempersa odporúča:

Lymfedém sa považuje za celoživotné ochorenie, preto je pre jeho liečbu je podstatná
včasná diagnostika a poctivá liečba. Opuchy sa tak dajú korigovať v znesiteľnej forme.
Dbajte preto na prevenciu. A ak sa u vás lymfatický edém vyskytne, venujte čas
poctivej liečbe, napríklad aj v našom medicínskom centre.

—————————————————————————————————————————————–

Vysvetlivky

Tkaninový mok  –  extracelulárna (mimobunková) tekutina, ktorá vypĺňa úzke priestory medzi bunkami tkanív. Je to tekutina, ktorá zabezpečuje spolu s vnútrobunečnou tekutinou stálosť vnútorného prostredia.

Krvné kapiláry  – vlásočnice, sú tenké krvné cievy. Sprostredkúvajú transport krvi a spolu so srdcom, žilami (vény) a tepnami (arterie) zabezpečujú obeh krvi v tele

Lymfatické vlásočnice – tenké lymfatické cievy, ktoré zabezpečujú transport lymfy v tele

Lymfatické uzliny – alebo lymfatické žľazy (lnodus lymphaticus) sú malé orgány, ktoré sú súčasťou
lymfatickej sústavy. Tieto opuzdrené zhluky lymfoidných buniek oválneho alebo obličkového tvaru sú
veľké 1 mm až 3 cm. U človeka sú usporiadané do reťazcov. Uzliny, do ktorých sa zbiehajú cievy určitej oblasti, sa označujú ako regionálne uzliny. Nachádzajú sa v slabinách, v podpazuší, v krku, v podkolení a v brušnej dutine.

Krvná plazma – alebo intravaskulárna tekutina je tekutá zložka krvi. Tvorí 4 až 5% celkovej hmotnosti tela a 25% objemu mimobunkovej tekutiny. Je to žltobledá tekutina, ktorá má mierne zásaditý charakter (pH = 7,3 – 7,5). V jednom litri krvi je približne 55 % krvnej plazmy.

Kostrové svalstvo – alebo inak nazývané priečne pruhované svalstvo zabezpečuje lokomočné a
manipulačné pohyby, dýchanie, mimiku, reč a udržiavanie vzpriamenej polohy tela. Svojou aktiváciou napomáha aj toku lymfy v tele a tým ovplyvňuje ľudskú obranyschopnosť.

Stálosť vnútorného prostredia – homeostáza, (homeo – rovnaký, stasis – nehybnosť) je stav, pri ktorom vnútorné prostredie živého organizmu zostáva v určitých limitoch, ktoré umožňujú jeho normálne fungovanie. SVALSTVO sa musí nejako zbavovať po námahe nadbytočného tepla a kyseliny mliečnej. Definoval ho ako „súbor fyziologických mechanizmov, ktorých úlohou je obnovenie normálneho stavu vnútorného prostredia po jeho narušení“.

 

Zdroj: Lymfa – Míza, I. Dylevský, 2006, ISBN: 8086606422, 2006

Zdroj: Onkológia (Bratisl.), 2008, roč. 3 (2): 175 – 177

 

 

 

 

Komentáre