Lymfa sa nazýva miazga alebo životodarná tekutina a je neoddeliteľnou súčasťou imunitného systému. Prúdi celým našim telom tesne v podkoží. Vstrebáva tekutiny a pomáha ich návratu do krvného riečiska. Starať sa o ňu by malo byť súčasťou všeobecnej prevencie ochorení orgánov alebo imunitného systému.
Lymfa sa začína tvoriť v medzibunkových priestoroch orgánov. V tomto štádiu sa nazýva tkaninový mok. Za deň sa v tele vytvorí približne 20 litrov tkaninového moku. Až 80 % moku sa absorbuje do krvi, ale zvyšné 2 litre už nie sú schopné krvné kapiláry prijať. O to sa už postará lymfatický systém tela. Z orgánov sa zostatkový tkaninový mok zbiera do lymfatických vlásočníc, ktoré vedú celým telom až do lymfatických uzlín. Tie sú ľahko hmatateľné napr. v oblasti podpazušia alebo ohanbia. Farba a obsah lymfy závisí od toho, v ktorom orgáne sa vytvorila. Napríklad lymfa vytvorená v hrubom čreve má vysoký obsah tukov a je mierne belavá.
Lymfa má podobné zloženie ako krvná plazma, no neobsahuje toľko bielkovín (najviac bielkovín obsahuje lymfa vytvorená v pečeni). Počas jedného dňa sa v tele človeka vytvorí 2 až 2,5 litra lymfy a v ľudskom tele koluje vždy najmenej liter. Lymfa sa v tele pohybuje – prúdi. Vďačíme za to pohybu hladkej svaloviny, ktorá sa aktivuje nezávisle od našej vôle. Dôležitejší je však pre jej prúdenie pohyb kostrového svalstva. Preto je aj dôležité, aby ležiaci pacienti mali v rámci možností pohyb a aby kostrové svaly pracovali.
Lymfatické cesty sa dajú čistiť preventívne alebo už počas reálneho poškodenia toku lymfy. Preventívne ošetrenie je významné pre svoj vplyv na čistenie organizmu od odpadových a toxických látok. Vplýva na únavu tým, že zrýchľuje metabolizmus a látkovú výmenu. Menej podstatné sú kozmetické účinky na telo. Fyzioterapeut môže lymfodrenáž robiť manuálnou drenážou lymfy, a to celotelovou zostavou alebo lokálnou zostavou hmatov.
Hromadením lymfy v okrajovej časti dochádza ku vzniku edému (opuchu). Lymfa sa totiž tvorí v tele nadmernej miere a ukladá sa. To môže viesť až k lymfostatickej elefantiáze, čiže výraznému opuchu okrajovej časti najmä dolných končatín, čo pripomína chobot slona. Dôsledkom je deformácia tela a obmedzenie pohyblivosti. Toto ochorenie vyžaduje dodržiavanie viacerých zásad počas liečby. Napríklad hromadenie lymfy sa znásobuje vplyvom tepla, preto by pacienti nemali absolvovať domáce kúpanie v teplej vode, teplé procedúry v kúpeľoch alebo saunovanie a ďalšie. Lymfodrenáž aplikuje fyzioterapeut podľa štádia liečby
Pacient najprv precvičuje lymfodrenážnu gymnastiku. Počas celej doby cvičenia má na postihnutej končatine bandáž.
Ďalšou procedúrou je manuálne ošetrenie lymfy. Fyzioterapeut zloží pacientovi bandáž a vykonáva jemnú lymfodrenáž. V tomto prípade je veľmi dôležité dobre poznať anatómiu lymfatického systému, spôsob vykonania lymfodrenáže a správny smer hmatov).
Lymfa sa ošetruje jemne, pretože sa nachádza priamo v podkoží. Pri intenzívnejšom tlaku by fyzioterapeut nepôsobil na lymfu, ale na sval. Pri tomto ošetrení nesmie dôjsť k prekrveniu a sčervenaniu kože. Manuálne ošetrenie začína zásadne v krčnej oblasti a až potom sa ošetruje postihnutá oblasť.
V praxi sa po týchto dvoch procedúrach zvykne aplikovať aj prístrojová lymfodrenáž. Po zložení bandáže sa pacientovi navlečú špeciálne návleky. Tie sa napúšťajú vzduchom a jemne presúvajú lymfu správnym smerom.
Využíva sa pri tom cielený tlak v konkrétnych častiach manžety. Smer tlaku sa posúva od okrajovej časti tela ku koreňovému kĺbu, napríklad od prstov ruky k plecovému kĺbu.
Na konci terapie je potrebné urobiť kompresívne bandážovanie. Cieľom je udržať získaný tvar končatiny, zvýšiť tkaninový tlak, zúžiť dilatované cievy, aktivizovať svalovú pumpu a zabrániť progresíi lymfedému.
Lymfedém sa považuje za celoživotné ochorenie, preto je pre jeho liečbu je podstatná
včasná diagnostika a poctivá liečba. Opuchy sa tak dajú korigovať v znesiteľnej forme.
Dbajte preto na prevenciu. A ak sa u vás lymfatický edém vyskytne, venujte čas
poctivej liečbe, napríklad aj v našom medicínskom centre.
—————————————————————————————————————————————–
Tkaninový mok – extracelulárna (mimobunková) tekutina, ktorá vypĺňa úzke priestory medzi bunkami tkanív. Je to tekutina, ktorá zabezpečuje spolu s vnútrobunečnou tekutinou stálosť vnútorného prostredia.
Krvné kapiláry – vlásočnice, sú tenké krvné cievy. Sprostredkúvajú transport krvi a spolu so srdcom, žilami (vény) a tepnami (arterie) zabezpečujú obeh krvi v tele
Lymfatické vlásočnice – tenké lymfatické cievy, ktoré zabezpečujú transport lymfy v tele
Lymfatické uzliny – alebo lymfatické žľazy (lnodus lymphaticus) sú malé orgány, ktoré sú súčasťou
lymfatickej sústavy. Tieto opuzdrené zhluky lymfoidných buniek oválneho alebo obličkového tvaru sú
veľké 1 mm až 3 cm. U človeka sú usporiadané do reťazcov. Uzliny, do ktorých sa zbiehajú cievy určitej oblasti, sa označujú ako regionálne uzliny. Nachádzajú sa v slabinách, v podpazuší, v krku, v podkolení a v brušnej dutine.
Krvná plazma – alebo intravaskulárna tekutina je tekutá zložka krvi. Tvorí 4 až 5% celkovej hmotnosti tela a 25% objemu mimobunkovej tekutiny. Je to žltobledá tekutina, ktorá má mierne zásaditý charakter (pH = 7,3 – 7,5). V jednom litri krvi je približne 55 % krvnej plazmy.
Kostrové svalstvo – alebo inak nazývané priečne pruhované svalstvo zabezpečuje lokomočné a
manipulačné pohyby, dýchanie, mimiku, reč a udržiavanie vzpriamenej polohy tela. Svojou aktiváciou napomáha aj toku lymfy v tele a tým ovplyvňuje ľudskú obranyschopnosť.
Stálosť vnútorného prostredia – homeostáza, (homeo – rovnaký, stasis – nehybnosť) je stav, pri ktorom vnútorné prostredie živého organizmu zostáva v určitých limitoch, ktoré umožňujú jeho normálne fungovanie. SVALSTVO sa musí nejako zbavovať po námahe nadbytočného tepla a kyseliny mliečnej. Definoval ho ako „súbor fyziologických mechanizmov, ktorých úlohou je obnovenie normálneho stavu vnútorného prostredia po jeho narušení“.
Zdroj: Lymfa – Míza, I. Dylevský, 2006, ISBN: 8086606422, 2006
Zdroj: Onkológia (Bratisl.), 2008, roč. 3 (2): 175 – 177